902 m.n.m. – vznik r.1888
Pôvodne tu začali budovať turistickú základňu, ale táto nemala väčší význam a zanikla. Neskôr sa objekt začal využívať ako ubytovňa lesných robotníkov a bol vybudovaný objekt školy v prírode. Z osady je dobré východisko túr do Doliny Zeleného Plesa.
Sú najmenšou tatranskou osadou, ktorá sa nachádza nad Cestou slobody, medzi Tatranskými Matliarmi a Tatranskou Kotlinou. Názov lokality vznikol skôr, ako tu vyrástli prvé budovy a súvisí s využívaním tohto územia, ktoré kedysi patrilo mestu Kežmarok, pre účely pastvy oviec a hovädzieho dobytka. Prvým objektom Kežmarských Žľabov bola kežmarská mestská horáreň postavená v roku 1885, ktorá príležitostne poskytovala aj turistické nocľahy. V roku 1888 tu bol postavený jednoduchý zrubový hotel, s niekoľkými vedľajšími budovami. V roku 1933 časť osady vyhorela. Zachované objekty sa po druhej svetovej vojne stali súčasťou rekreačného strediska mládeže Dukla, ku ktorému bol v roku 1995 pristavaný nový rekreačný objekt Krokus.
Necelý kilometer pred osadou Kežmarské Žľaby v smere od Tatranskej Lomnice sa nachádza samota Biela Voda, ktorá slúži ako nástupný bod pre túry v oblasti Doliny Bielej vody a Belianskych Tatier. V rokoch 1925 – 1948 tu stál penzión kežmarského podnikateľa Rudolfa Palenčára, ktorý však vyhorel, čím bol pochovaný aj zámer vybudovať v tejto lokalite novú tatranskú osadu.
